Processing math: 100%

Monday, May 16, 2022

Analytická geometria v 3D

Analytická geometria v 3D 

Vzdialenosť dvoch priamok v 3D priestore

Príklad 

Určte vzájomnú polohu priamok p a q. Ak sú priamky rôznobežné nájdite ich priesečník. Ak rovnobežné rôzne alebo mimobežné, vypočítajte ich vzdialenosť.
p:\begin{cases} x= 2+t\\ y= 3-3t\\ z= t, t\in\mathbb{R}\\ \end{cases} q:\begin{cases} x=4-2s\\ y= 6s\\ z= 3-2s, s\in\mathbb{R}\\ \end{cases}

Riešenie

Priamky p a q sú dané parametrickými rovnicami. Z tohto vyjadrenia je možné priamo určiť súradnice bodu, ktorý patrí priamke a súradnice smerového vektora priamky.
p:\begin{cases} x= 2+t\\ y= 3-3t\\ z= t, t\in\mathbb{R}\\ \end{cases}
Smerový vektor priamky p má súradnice \vec{s_p}=(1,-3,1) a bod A=[2,3,0].

q:\begin{cases} x=4-2s\\ y= 6s\\ z= 3-2s, s\in\mathbb{R}\\ \end{cases}
Smerový vektor priamky q  má súradnice \vec{s_q}=(-2,6,-2) a bod B=[4,0,3].

Vektor  \vec{s_p}=(1,-3,1) je násobkom vektora \vec{s_q}=(-2,6,-2).

Keďže vektory  \vec{s_p}\vec{s_q} sú lineárne závislé, priamky p a q môžu byť rovnobežné totožné alebo rovnobežné rôzne.
  • Ak sú priamky p a q rovnobežné totožné, tak každý bod priamky p je zároveň aj bodom priamky q.
  • Ak sú priamky p a q rovnobežné rôzne, tak nemajú žiaden spoločný bod.  V tomto  prípade má význam vypočítať vzialenosť priamok  p a q (viď. nižšie). 
Ukážeme, že priamky p a q rovnobežné rôzne. Teda ukážeme,  že ľubovoľný bod patriaci priamke p nepatrí priamke q.

Nech A so súradnicami A=[2,3,0] je bod patriaci priamke p. Ukážeme, že tento bod nepatrí priamke q, t.j. A\notin q.
Teda
\begin{array}{rcl} 2=4-2s\\ 3= 6s\\ 0= 3-2s \end{array}
Z druhej rovnice vidieť, že s=2. Ale z tretej rovnice je s=\frac{3}{2}. Teda bod A nepatrí priamke q. Keďže sme našli jeden bod, ktorý patrí priamke p a zároveň nepatrí priamke q, znamená to, že priamky p a q sú rovnobežné rôzne.

Ďalšou možnosťou ako overiť vzájomnú polohu dvoch piamok, je riešiť nasledujúcu sústavu rovníc.
\begin{array}{rcl} 2+t&=&4-2s\\ 3-3t&=&6s\\ t&=&3-2s \end{array}
  • Ak sústava má nekonečne vela riešení, tak sú priamky p a q rovnobežné totožné.
  • Ak sústava nemá riešenie, tak sú priamky p a q rovnobežné rôzne (čo je náš prípad).
Určiť vzdialenosť dvoch priamok znamená, určiť najmenšiu možnú vzdialenosť.
Postup:

  1. Skonštuujeme rovinu \alpha, ktorá je kolmá na obe priamky.
  2. Určíme priesečniky roviny s danými priamkami. Výsledkom sú dva body. Jeden patriaci priamke p a druhý patriaci priamke q
  3. Určíme vzdialenosť týchto dvoch bodov.
Keďže rovina \alpha je kolmá na tieto dve priamky, potom normalový vektor roviny je zároveň smerovým vektorom priamky. Keďže priamky p a q sú rovnobežné (sú ich smerové vektory lineárne závisle) je jedno, ktorý z tých vektorov použijeme. 

Nech \vec{s_p}=\vec{n_{\alpha}}=(1,-3,1). A nech tejto rovine patrí bod A.

\begin{array}{lrcl} \alpha:&x-3y+z+d&=&0\\ A\in\alpha:&x-3y+z+d&=&0\\ &2-3\cdot 3+0+d&=&0\\ &-7+d&=&0\\ &d&=&7 \end{array}

Rovina \alpha má rovnicu x-3y+z-7=0.

Keďže rovina \alpha je kolmá aj na priamku q, majú spoločný prienik. Označme tento bod M. Jeho súradnice dostaneme ako riešenie nasledujúcej sústavy:
\begin{array}{rcl} x&=&4-2s\\ y&=& 6s\\ z&=& 3-2s\\ x-3y+z+7&=&0 \end{array}

\begin{array}{rcl} (4-2s)-3\cdot 6s+(3-2s)+7&=&0\\ 4-2s-18s+3-2s+7&=&0\\ -22s&=&-14\\ 22s&=&14\\ s&=&\frac{7}{11} \end{array}

Keďže bod M patrí aj priamke q, tak jeho súradnice dopočítame:
\begin{array}{rcl} 4-2\cdot\frac{7}{11}&=&\frac{30}{11}\\ 6\cdot \frac{7}{11}&=&\frac{42}{11}\\ 3-2\cdot\frac{7}{11}&=&\frac{19}{11} \end{array}

Súradnice bodu MM=\left[\frac{30}{11},\frac{42}{11},\frac{19}{11}\right].

Stačí už iba určiť vzdialenosť bodov AM.

\begin{array}{rcl} \left|AM\right|&=&\sqrt{\left(\frac{30}{11}-2\right)^2+\left(\frac{42}{11}-3\right)^2+\left(\frac{19}{11}-0\right)^2}\\ &=&\sqrt{\left(-\frac{8}{11}\right)^2+\left(-\frac{9}{11}\right)^2+\left(\frac{19}{11}\right)^2}\\ &=&\sqrt{\frac{64+81+361}{121}}\\ &=&\sqrt{\frac{506}{121}} \end{array}

Vzdialenosť priamok p a q je \sqrt{\frac{506}{121}}.




1 comment:

  1. Dobrý deň,v rovnici
    "Rovina α má rovnicu x−3y+z−7=0."
    má byť +7, miesto -7; ale následne je už zadaná správna hodnota +7

    ReplyDelete